[et_pb_section admin_label=”section”][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”1_4″][et_pb_image admin_label=”Obrázok” src=”/wp-content/uploads/OE5O5J0.jpg” show_in_lightbox=”off” url_new_window=”off” use_overlay=”off” animation=”left” sticky=”off” align=”left” force_fullwidth=”off” always_center_on_mobile=”on” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”] [/et_pb_image][/et_pb_column][et_pb_column type=”3_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

 

 

Často kladené otázky o produktoch

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”row” make_fullwidth=”off” use_custom_width=”off” width_unit=”on” use_custom_gutter=”off” padding_mobile=”off” background_color=”#c4c4c4″ allow_player_pause=”off” parallax=”off” parallax_method=”off” make_equal=”off” parallax_1=”off” parallax_method_1=”off” column_padding_mobile=”on”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid” custom_padding=”|||10px”]

Čo je molekulárny vodík?

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

 

Molekulárny vodík je vodík vo fáze svojho zrodu. Ide o čistú molekulu vodíka, ktorá v danom mieste a čase vznikla a ako taká má schopnosť ihneď sa naväzovať na ďalšie látky. V prípade ľudského tela s látkami, ktoré potenciálne môžu telu škodiť. Vzniká tak tekutina, ktorú naše telo prostredníctvom vylučovacích orgánov odvádza z organizmu von. Unikátnosť molekúl vodíka spočíva v tom, že vzhľadom k ich veľkosti sú schopné prenikať bez akýchkoľvek zábran do jednotlivých častí organizmu, kde môžu konať svoju funkciu.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”row” make_fullwidth=”off” use_custom_width=”off” width_unit=”on” use_custom_gutter=”off” padding_mobile=”off” background_color=”#c4c4c4″ allow_player_pause=”off” parallax=”off” parallax_method=”off” make_equal=”off” parallax_1=”off” parallax_method_1=”off” column_padding_mobile=”on”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid” custom_padding=”|||10px”]

Prečo titrácia (použitie farebného indikátora) nie je metódou pre zisťovanie molekulárneho vodíka?

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

Titrácia je bežná analytická technika slúžiaca na určenie koncentrácie látky v roztoku. Pri acidobázickej (neutralizačnej) titrácii reaguje kyselina a zásada, určí sa pri nej koncentrácia vodíkových katiónov (H+) vo vode. Vodíkové katióny vzniknú disociáciou kyseliny, Nepleťme si však vodíkové katióny s molekulárnym vodíkom.

Príklad: roztok s kyselinou citrónovou. Po rozpustení vo vode kyselina citrónová disociuje podľa rovnice C6H8O7 à 3 H+ + C6H5O73-. Pokiaľ k takto pripravenému roztoku budete pridávať roztok zásady, napríklad hydroxidu sodného NaOH, bude reagovať podľa rovnice H+ + NaOH à Na+ + H2O. Keď do pridávaného roztoku dáte indikátor, ktorý reaguje na zmenu pH zmenou farby, dôjde po zreagovaní všetkých vodíkových katiónov (vzniknutých z kyseliny) ku zmene farby. Pokiaľ použijete ako indikátor thymolftaleín, bude zmena farby z modrej na bezfarebnú. Thymolftaleín má pri pH vyššom než cca 9,5 modrú farbu. Výsledkom takto uskutočnenej titrácie je stanovenie koncentrácie kyseliny citrónovej v roztoku.
Pre upresnenie – vodíkové katióny H+ v roztoku neexistujú, viažu sa na ďalšie molekuly vody a vznikajú hydroxoniové katióny H3O+, H5O2+, H7O3+atď.

Zhrnutie: Vodíkové katióny neprezentujú molekulárny vodík a acidobázickou titráciou nie je možné určiť koncentráciu molekulárneho vodíku (H2) v roztoku. Určuje sa ňou iba množstvo kyselín, v tomto prípade kyseliny citrónovej. To je dôvodom, prečo titráciu a ďalšie jej blízke metódy spoločnosť H2 Europe pri svojich meraniach nepoužíva a spolieha sa výlučne na laboratórne testy.

Podrobnejšie informácie o titráciách nájdete na stránkach https://edu.uhk.cz/titrace/ucebnice.html

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”row” make_fullwidth=”off” use_custom_width=”off” width_unit=”on” use_custom_gutter=”off” padding_mobile=”off” background_color=”#c4c4c4″ allow_player_pause=”off” parallax=”off” parallax_method=”off” make_equal=”off” parallax_1=”off” parallax_method_1=”off” column_padding_mobile=”on”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid” custom_padding=”|||10px”]

Prečo uvádzame hodnoty vodíka v jednotkách ml a neuvádzame ich v jednotkách  ppm?

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

ppm – parts per milion, častí na milión je jednotka koncentrácie, je zhodná s mg/kg, jeden kilogram má milión miligramov a teda 1ppm = 1 mg/kg, 1ppm= 1mg/ liter (zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Parts_per_million)

Podľa tejto definície vyplýva, že uvádzať na produkte hodnotu vodíka v ppm bez udania objemu látky v ktorom meranie prebehlo je mätúce a je tiež dôvodom, prečo uvádzame výsledok vodíka v jednotkách ml podložený testom z akreditovaného laboratória.
Príklad: predpokladajme, že uskutočňujeme meranie ppm v troch mestách: Praha, Brno, Bratislava, aj za predpokladu dodržania rovnakého objemu vody (1 liter) vo všetkých prípadoch, namerané hodnoty budú úplne rozdielne. Dôvodom je rozdielna kvalita vody vo vybraných oblastiach. Výsledné meranie je potom úplne irelevantné.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”row” make_fullwidth=”off” use_custom_width=”off” width_unit=”on” use_custom_gutter=”off” padding_mobile=”off” background_color=”#c4c4c4″ allow_player_pause=”off” parallax=”off” parallax_method=”off” make_equal=”off” parallax_1=”off” parallax_method_1=”off” column_padding_mobile=”on”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid” custom_padding=”|||10px” custom_padding_last_edited=”on|desktop”]

Prečo nehovoríme o hodnote  vodíka v  jednotkách ORP?

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

ORP – oxidačno-redukčný potenciál, redox potenciál
Definícia prevzatá z normy: Oxidačno-redukčný potenciál je elektródový potenciál, ktorý je mierou schopnosti oxidovaných foriem látok prítomných vo vode prijať elektrón a schopnosti redukovaných foriem látok prítomných vo vode elektrón odštiepiť. 
Vysoké hodnoty ORP je možné dosiahnuť rôzne, napríklad vysokou koncentráciou vitamínu C alebo tiež spôsobom prezentovaným na príklade nižšie, a to bez toho, aby v meranej vzorke bol prítomný vodík. Uvádzať hodnotu ORP vo vzťahu k meraniu vodíka je teda veľmi diskutabilné.
 
Príklad: Bežná chlórovaná pitná voda má hodnotu ORP v rozsahu 100 až 500 mV, voda z podzemných vrtov bez prístupu kyslíka má ORP -500 až 250mV. Interpretovať výsledky merania ORP je pomerne obtiažne a nedajú sa z neho vyvodzovať nejaké jednoznačné závery typu voda s ORP 100 mV je lepšia (zdravšia) než voda s ORP 350mV.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”row” make_fullwidth=”off” use_custom_width=”off” width_unit=”on” use_custom_gutter=”off” padding_mobile=”off” background_color=”#c4c4c4″ allow_player_pause=”off” parallax=”off” parallax_method=”off” make_equal=”off” parallax_1=”off” parallax_method_1=”off” column_padding_mobile=”on”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid” custom_padding=”|||10px”]

Prečo sme  prešli u produktu RecoveryH2  z tabletky na formu kapsúl?

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row admin_label=”Riadok”][et_pb_column type=”4_4″][et_pb_text admin_label=”Text” background_layout=”light” text_orientation=”left” use_border_color=”off” border_color=”#ffffff” border_style=”solid”]

Vo forme kapsúl je možné vytvoriť omnoho čistejší a kvalitnejší produkt bez pridaných látok, ktoré sú pri výrobe tabletiek nutné k tomu, aby tabletka držala svoj tvar a nedrobila sa.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]